
....ja inak....
...jen...tak...zlehka
Ailyn bojovnicka
Alexander Hamilton
Ambience
Berky Jariabok
Duskov skutocny
etka
Fetiak
Guatemalsky batohac...
Indy
Jedna fajna blogerka :-)
Junara
Kamikatze
Koniec sveta
Lobo
Matovy cajik
MM
Modre hory (hip hop)
Nic mimoriadne
Old S. - Rana vedla
perohryz
pikosky
Pretty chick in DK
Ruziklan
SME - Tomas Bella
Smrt zmrdom :-)
svetielko
upiiiirka
Uzasna Melony
V ustrety svetlu
today
September 2009
August 2009
July 2009
June 2009
May 2009
April 2009
March 2009
February 2009
January 2009
December 2008
November 2008
October 2008
September 2008
August 2008
July 2008
June 2008
May 2008
April 2008
March 2008
February 2008
January 2008
December 2007
November 2007
October 2007
September 2007
August 2007
July 2007
June 2007
May 2007
April 2007
March 2007
February 2007
January 2007
December 2006
November 2006
October 2006
September 2006
August 2006
July 2006
June 2006
May 2006
April 2006
March 2006
February 2006
January 2006
December 2005
November 2005
October 2005
September 2005
August 2005
July 2005
June 2005
May 2005
April 2005
March 2005
Stephenson: Quicksilver
z neba spadlo *loading* ziab
: myslim, ze niekto tajne odsava vzduch z mojho bytu.
Este som ich nevidel, ale obcas citim, ako sa vytvara podtlak.
mam na balkone taky plechovy hrant, do ktoreho sa ma umiestnit kvetinac.
Kedysi som ho pouzival ako popolnik, ale to je nepodstatne. Teraz je prazdny.
Na dne toho hranta je vyvrtanych asi 5 dier, kazda ma priemer tak zo 3-4 mm.
Prisiel som na balkon, postavil som sa nad hrant a vypustil som slinu.
Trafil som tu dieru tak presne, ze vsetko to preslo nou a nic neslo vedla.
Yeah man.
_
_
_
dnes som mal v meste prisne tajne stretnutie. A ked sme skoncili, tak som sa vybral naspat do prace.
Ale potom sa vo mne nieco vzpriecilo.
Vratil som sa zo zastavky, kupil som si trojitu zmrzlinu, sadol som si na lavicku do tiena a kochal som sa.
Myslim, ze to bola najlepsie stravena hodina mojho pracovneho tyzdna.
Toto je dramaticky pribeh, ktory nie je urceny pre slabe zaludky. Je v nom pouzitych niekolko vulgarnych slov. Opisuje pokus o vrazdu :-)
Jazda po dialnici byva vacsinou nudna. Clovek sa konstantnou rychlostou sinie po rovnej ceste bez zakrut a jedinym vzrusenim je obcasne predbiehanie.
Ale obcas je to zabava, pri ktorej ide adrenalin von aj usami.
V nedelu noci som sa po dialnici vracal zo Severozapadakova.
Hned za Corners opravuju jeden pruh dialnice, preto je tam zuzena vozovka.
Spomalil som na stovku a sinul som si to do toho jedneho pruhu. V spatnom zrkadle som sice videl nebezpecne sa bliziace svetla, ale situaciu som vyhodnodnotil spravne, ze ma chlapik uz nestihne predbehnut.
Dodavka za mnou situaciu spravne nevyhodnotila a tak brzdila len tesne za mojim zadnym naraznikom.
Sofer dodavky mal ocividne zalubu v kontaktnych sportoch, kedze cely cas jazdy v zuzenom pruhu sa drzal tak meter za mnou.
Zatial to vyzera ako klasicky dialnicny pribeh,ale to nie je vsetko.
Predo mnou isiel kamion. Ku koncu cestnej opravy som pridal, striasol som dodavku a vydal som sa predbiehat kamion. Dopredbiehal som, no v pravom pruhu isla kolona dalsich asi 6 kamionov, vzdialena cca 100 metrov od toho prveho.
Pridal som na tachometrickych 150, ze to uz zoberiem jednym vrzom.
Dodavka za mnou sa ale zacala nebezpecne blizit.
Jej sofer povazoval za vhodne dat mi najavo, ze 150 je nizka rychlost na jeho vkus a tak mi zacal dialkovymi blikat do zrkadla.
Kedze vzdialenost medzi mnou a kamionmi iducimi cca stovkou sa medzitym znizila na polovicu, rozhodol som sa uponahlaneho typka za mnou ignorovat.
Koniec koncov, ak by som ho pustil, musel by som dupat na brzdy, aby som nenarazil do toho kamiona.
Vodica dodavky som tym pravdepodobne nasral. Dialkove zapol nastalo a nechal ich tak az kym som nepredbehol tych sest kamionov.
Kto je sofer vie, ze dostavat dialkacmi do zrkadiel nie je nic prijemne.
Zacala vo mne vriet krv.
Predbehol som kamiony a zaradil som sa do praveho pruhu.
Dodavka preficala okolo mna a spolujazdec mi z okna ukazal prst.
Zaradil som sa do laveho pruhu, za dodavku, ktoru medzitym zbrzdil dalsi predbiehac kamionov.
Zapol som dialkove svetla.
Nech si chlapik uzije svojej mediciny.
Ok, tu by sa to mohlo skoncit, ako klasicky pribeh dvoch chujov, ktori sa na dialnici nevedia zmestit do koze a spravat sa civilizovane.
Ale nekonci sa to. Nasleduje grandiozne finale, ktore zo mna robi nevinnu obet a moralneho vitaza a z posadky dodavky robi fair game. Keby som mal zbran a lepsie auto, pravdepodobne by som ho donutil zastavit, vystupit, nasrat si do topanok a potom to zozrat.
Dodavka predo mnou sa posunula k lavemu okraju cesty, otvorilo sa okienko na strane spolujazdca ...
... a ten kokot po mne na dialnici v 140 km/h rychlosti ZACAL HADZAT FLASKY!!!!
vyhanaju ma von a nedaju sa zastavit tak teda idem mozno je to dobry napad sadam do auta a idem do mesta na prednom skle je nejaky zavoj o ktory sa rozbija svetlo protiiducich aut snazim sa ho dat dole ale len ho rozmazavam zatvaram oci a idem po pamati rozpazim
aha teraz idem bez drzania!
a potom bz bz dve motorky okolo mna preletia ani ich nestiham vnimat a bzzz za nimi tmavy passat s blikajucimi svetielkami motorky idu dalej nezastavuju ale passat sa neda lepi sa na ne az ich donuti zastavit na kraji a dalej uz neviem co idem okolo hradu a zastavim auto v malej medzierke ako pre hrkanu nostekom sa opiera o znacku naraznikom o suseda a tak to ma byt vystupujem a pomaly krivkam k mestu bolia ma tie nohy nejako
one mile / havin' fun
zacina to niekde nad clenkami
two miles / feelin' good
pokracuje az po kolena
three miles / no sweat
je to taka tiahla bolest, taka zvlastna
four miles / no pain
ani neviem identifikovat co ma to vlastne boli
five miles / still alive
ale krivkam si rychlou chodzou aj tak
once you stop / you will drop
mesto je cudzie to nie je to mesto ktore si pamatam ktore mam nacitene ktore som do seba dostal so vzduchom a mojitom a spinavymi stenami toto mesto pulzuje je to vytrhnuta ina realita ktoru niekto premiestnil tam kde kedysi stalo nieco ine vsade su divni ludia ktori hovoria cudzimi jazykmi a nasim jazykom nikdy som si predtym nevsimol ze je tu tak vela cernochov a latinos
kickin' in the passin' gear
bohvie ci uz nemam tie stress fractures ha ha ha to by bol skory koniec kracam so sklonenou hlavou ale aj tak som neviditelny od ludi ma oddeluje priesvitna hradba ked pozeraju vidia cezo mna uhybam sa aby som do nich nevrazal a pri jednom stole sa vsetci strasne smeju chvilu sa na nich pozeram ha ha ha a predstavujem si ako sa im na zatylkoch roluje koza a horna celust sa otvara a otvara pocut suchy praskot a smiech sa meni na skuvinanie koza sa suveri a horna pera sa oddeluje od lebky pomaly sa navija a odhaluje co sa skryva pod skalpom
Nous sommes les hommes des troupes d’assaut,
Soldats de la vieille Légion
vonku je strasne vela ludi a na namesti hra kapela chvilu pocuvam ale nejako ma to nechytilo za srdce prechadzam tour de bar bez toho aby som sa v nejakom zastavil vsetko je pre mna ako nove nepamatam si tieto veci mam zrychleny dych a nasiroko otvorene oci ako v horucke
Demain brandissant nos Drapeaux
En vainqueurs nous défilerons
pozeram sa do vystrihov tak nehanebne otrcanych svetu a na oblohe hladam hviezdy ved co ked tam nejake su? hop hop hopkam k dunaju aby som na tvari citil trochu vetra lebo vonku je dusno a mne sa poti celo nema zmysel niekde zastavovat pretoze vsade je to rovnake a vsade by som nemohol najst volny stol
Nous n’avons pas seulement des armes
Mais le diable marche avec nous.
idem okolo jedneho baru kde pekna casnicka upratuje vonku stoly a stolicky tazke stoly a chcem sa zastavit a opytat sa jej ci nahodou nepotrebuje pomoct ale nakoniec len bez slova a pohladu prejdem okolo once you stop you will drop pamatas? a tak sa taham do kopca okolo nejakeho nemca ktory do mobilu hovori nieco o alkoholtesteri a opodial sa policajti snazia dohodnut s dvoma typkami
Ha, ha, ha, ha, ha, ha, Car nos aînés de la Légion
Se battant là-bas, nous emboîtons le pas.
a tak zase sadam do auta a idem domov idem najdlhsou moznou cestou z tych priamych na tmavej ceste ma sleduje policajne auto spomalujem na sestdesiatku vidim ako jeho reflektory narastaju v mojom spatnom zrkadle bolia ma z nich oci a do cesty mi skace clovek asi nadrbany alebo co mava rukami brzdim uhybam spomalujem a nic a policajti si ho ani nevsimnu len ma obehnu a velkou rychlostou sa ponahlaju na tu svoju straznicu ved sa im uz skoncila sluzba nie? a pridem domov a pojdem spat
Nous n’avons pas seulement des armes
Mais le diable marche avec nous.
Ha, ha, ha, ha, ha, ha, Car nos aînés de la Légion
Se battant là-bas, nous emboîtons le pas.
Uz zase sa mi to stalo! Kua! A akurat v ten isty den, ako vsetky tie predchadzajuce roky. Omg. Goddamnit.
po dlhom a neplodnom patrani po eventualnych vzdialenych pribuznych v USA som sa konecne dopracoval k nadejne vyzerajucemu telefonnemu cislu.
Ked som tam zavolal, tak mi teta umely hlas oznamila, ze cislo bolo zrusene.
Ok, som rad, ze nie som jediny, komu ako prva vec po drbnuti mosta v Minnesote prisiel na rozum Mothman.
Aj tymto to napriklad napadlo.
Dnes som isiel do worku spodnou cestou.
Prisiel som na Trnavske myto, naskocila cervena, zastavil som.
Bol som asi treti v rade, za mnou zastavilo este jedno auto. Vsetci soferi boli muzi. To je dolezity detail.
Potom naskocila zelena.
Ani jedno z aut sa nepohlo.
Kto jazdi v BA vie, ze takato situacia za normalnych okolnosti vyvolava blikanie, trubenie, ukazovanie fakernika z okna a nadavanie.
Tu nic. Ticho. Zelena a nikto sa nehybal.
Pohlad zo zadu kolony musel byt uzasny.
Styri auta, styria chlapi otoceni doprava s otvorenymi hubami.
Po chodniku islo prevtelenie nejakej bohyne alebo co. A to mala oblecene decentne saty, ziadne vyzyvave kusky handriciek.
Pohli sme sa, az ked vykrutenie krku zacalo byt nepohodlne.