
....ja inak....
...jen...tak...zlehka
Ailyn bojovnicka
Alexander Hamilton
Ambience
Berky Jariabok
Duskov skutocny
etka
Fetiak
Guatemalsky batohac...
Indy
Jedna fajna blogerka :-)
Junara
Kamikatze
Koniec sveta
Lobo
Matovy cajik
MM
Modre hory (hip hop)
Nic mimoriadne
Old S. - Rana vedla
perohryz
pikosky
Pretty chick in DK
Ruziklan
SME - Tomas Bella
Smrt zmrdom :-)
svetielko
upiiiirka
Uzasna Melony
V ustrety svetlu
today
September 2009
August 2009
July 2009
June 2009
May 2009
April 2009
March 2009
February 2009
January 2009
December 2008
November 2008
October 2008
September 2008
August 2008
July 2008
June 2008
May 2008
April 2008
March 2008
February 2008
January 2008
December 2007
November 2007
October 2007
September 2007
August 2007
July 2007
June 2007
May 2007
April 2007
March 2007
February 2007
January 2007
December 2006
November 2006
October 2006
September 2006
August 2006
July 2006
June 2006
May 2006
April 2006
March 2006
February 2006
January 2006
December 2005
November 2005
October 2005
September 2005
August 2005
July 2005
June 2005
May 2005
April 2005
March 2005
Stephenson: Quicksilver
z neba spadlo *loading* ziab
Ked uz urobili film z tolkych pocitacovych hier a z tolkych komiksov, mohli by uz konecne urobit poriadny film aj z Warcraftu. A nemusel by byt ani hrany.
nebolo by to fajne?
Update: Hm a teraz pozeram, ze asi aj bude.
Takze cely tento post je vlastne zbytocny
Fnuk.
Docital som Baroque Cycle od Stephensona.
Styri zvazky, ak ratame aj Cryptonomicon, spolu cca 4000 stran v celkom komplikovanej anglictine.
Trvalo mi to s prestavkami tak tri roky, vzdy som si vecer precital tak desat stran a navyse su v tom zapocitane obdobia, ked som nemohol zvysne knihy nikde zohnat.
Cital som to celkom chaoticky.
Najskor Cryptonomicon, co je volne pokracovanie Barokoveho cyklu.
Potom som v knihkupectve nasiel Confusion, co su knihy 4 a 5.
Spociatku to vyzeralo ako strasna nuda - nieco ako komplikovanejsi Traja musketieri - ale ten text je prespikovany doslova perlami, ktore sa oplati citat znova a znova a vzdy ma pritom clovek usmev na perach.
Rychlo som si kupil aj System Of The World (knihy 6-8).
Na Quicksilvera (1-3) som cakal asi rok, kym sa opat objavil v slovenskych knihkupectvach. To som docital predvcerom. Aspon uz konecne viem, o com boli vsetky tie ostatne knihy :-)
Teraz, ked som to docital, mozem celu tuto sagu s pokojnym srdcom zaradit do top of the top knih, s ktorymi som mal tu cest a dufam, ze za nu Stephenson este niekedy dostane Nobelovku :-D
Okrem toho, ze je to vynikajuco napisane a nema to takmer hluche miesta, treba to citat s wikipediou po ruke :-D Celkom sa mi objasnili niektore historicke udalosti a okrem toho som sa vzdelal v ekonomike a kadejakych natural sciences.
V mojom zivote teraz nastane velke prazdno, ale konecne mozem zacat odoberat z tej kopy dalsich neprecitanych knih, ktore sa mi hromadia a hromadia.
Ze:
pride pes na postu a podava telegram s textom: "Haf, haf, haf, haf, haf, haf, haf, haf".
Postovy uradnik: "Za rovnaku cenu mate devat slov, takze este mozete jedno haf pridat."
Pes: "Ale to by potom nedavalo zmysel".
hehe, dobre, nie? Ze telegram, kto uz dnes podava telegram?
Oki, ale k veci. Nemam rad psov, lebo sa ich bojim.
V sobotu som ale musel rezignovat, lebo moja mila Flo sa mi rozhodla spocitat vsetky moje vecerne pokrove sessions a vytiahla ma na vystavu psov.
Ked sme ale prisli do Incheby, tak na prizemi ziadne psy neboli.
Boli tam a) gremlinovia b) buzerantske cuda, ktore sa predavaju pod marketingovym nazvom pes.
Okrem toho tam bolo milion tucnych zenskych, ktore tie veci cesali, zapletali im vrkociky, mojkali ich a robili s nimi neslusne veci.
Prebiehalo tam aj hodnotenie, ktore spocivalo v tom, ze tucna zenska, ktora ma problem spravit krok bez zadychania, beha s tym nacesanym buzerantskym cudom dokola.
Si to predstavte, natriasajuca sa hora sadla, dve obrovske prsia, skakajuce nad hlavu a udierajuce o brucho sa valia a za nimi cupka cudo, ktore si mysli, ze je pes.
Oki, tak prizemie ma nenadchlo, lebo okrem tychto dvoch cudesnych ras, tam sice boli aj chrty, mopsliky a ina haved, ale z tych normalnych tam vela nebolo.
Toto keby videl ten vlk, ktory sa prvy prisiel zohriat k praclovekovi do jaskyne, tak si tisickrat rozmysli, ci sa necha skrotit.
Na prvom poschodi to uz bolo lepsie, lebo tam uz som mal pocit, ze su tam psy.
Celkom sa mi pacil rodezsky ridgeback. Podla mena usudzujem, ze povodne ho pouzivali na lov cernochov v Rodezii. Nadherne su aj kadejake tie malamuty a podobne, ale uz viem, ake psy si kupim, ked vyhram WSOP a budem mat haciendu s obrovskym pozemkom.
Tie bez usi. Turmensky alabaj.
Este sme videli aj agility sutaz. To spociva v tom, ze clovek beha ako blazon pomedzi prekazky a krici na psa hop a ten chudak musi behat ako mu nakaze a prekonavat vsetky tie obstakle.
Na obed sme uprednostnili kebab pred ciganskou a bola to chyba.
Rano som sa zobudil a hned mi bolo jasne, ze tento den je vynimocny.
V hlave som totiz mal vzduchovu bublinu. Zacinala sa za pravym uchom, prechadzala poza oci a koncila tesne pred lavym uchom.
Chvilu som sa teda potacal po byte a buchal si hlavu o rozne predmety a ruku o hlavu.
Bublina sa len mrvila a nikam neodchadzala.
Lahol som si preto na gauc a zaspal som.
Snival sa mi taky indianajonesovsky sen.
Bol v nom chlapik, ktory v ruke drzal velky sisaty kamen, na ktorom nieco bolo. To nieco vyzeralo ako ortut a rozne sa to mrvilo. Ked sa to dotklo chlapikovej ruky, ten zomrel.
Pochovali sme ho postojacky to hlinenej mohyly, ktora vyzerala ako termitisko. Na vrch mohyly sme polozili ten kamen.
Zrazu sa horna hlina zosypala a odhalila tvar mrtveho chlapika. Zosuvom hliny sa zosmykol aj ten kamen a ked sa dotkol jeho tvare, chlapik zrazu otvoril oci, rozbil mohylu a odisiel prec.
Vzdy, ked si uz myslim, ze som proti zverom na bratislavskych cestach odolny, najde sa nejaka dobra dusa, ktora ma vyvedie z omylu.
Napriklad dnes na krizovatke Bajkalskej a Vajnorskej (rovno sa ide smerom k zvaracaku, doprava sa odbocuje k Polusu)
Stal som na cervenej rovno, pruhu, odbocujucemu k Polusu preskocila oranzova zo zelenej.
Prichadzajuce auto disciplinovane spomalilo, takze vo chvili, ked zastavilo, uz svietila cervena.
Za odmenu sa mu dostalo mohutneho a neutichajuceho trubenia od za nim stojaceho velkeho cierneho SUV.
Za volantom tentoraz nesedel prislovecny hlavodhrud, ale taky kokuotik v bielej koseli.
Chlapik je ocividne fanusikom Obamu. Aj on si mysli, ze "Yes, he can"
Tak sa tento jasny priklad obermegazmrda v tom svojom pojazdnom nastavci na penis vystveral na chodnik a za obcasneho potrubovania si to svihol po prepone. Sprava obisiel nielen to auto pred nim, ale i semafor a rozrazajuc nic nechapajucich chodcov si to prestrikoval az na cestu - kde samozrejme jeho ekvilibristika sposobila chaos medzi autami, ktore prichadzali zo smerov, kde bola zelena.
Potom typek ako by sa nechumelilo predviedol, aku jeho vozitko dokaze vyvinut akceleraciu a ocividne s pocitom dobre vykonanej prace isiel dokazovat svoju prakokotnost niekde inde.
Minuly tyzden sa mi ozvala kamaratka z Francuzska, ktoru som spoznal vo Finsku, ze skoncila pracu v Albansku, po ceste do dalsej v Spanielsku si odskocila na nejaky cas do Rakuska, tak by mozno mohla prist na Slovensko.
Kedze v okruhu mojich finskych ludi patrila medzi tych oblubenejsich a este je aj tres joli, tak som zavesil ustne kutiky za usi a odpisal som ze Oui!
Prisla na den presne 4 roky potom, ako sme stretli prvy raz. Kratko sme sa vtedy videli na letisku a o par hodin sme sa zase stretli v helsinskom autobuse akurat, ze sme obaja nevedeli, ci si pamatame dobre. Tak sme tam sedeli v 55A smerom na Antti Korpin Tie, Koskela a usmievali sme sa na seba, az kym uz nebolo jasne, ze si pamatame naozaj dobre. (Lebo AKT bola konecna :-D)
Tentoraz sme sa spoznali hned ;-)
V sobotu sme boli na Devine, na Slavine a v meste na zmrzline.
Vecer sa potom mon amie ukazala ako slusne vychovany host a na veceru nam spravila prave francuzske crepes s hubami a zeleninou. Sice trochu syte, ale inak tres tres bon.
Vcera sme si spravili Tour de Slovaquie Ouest.
Najskor sme isli pozriet do Trencina hradne slavnosti. Videli sme rytiersky turnaj, ale zmeskali sme sokoliarov, merde, lebo som zle pozrel program.
Na obed sme mali cigansku a kedze mon amie nasla zalubenie aj v kofole a najma Viney, da sa povedat ze zo slovenskej haute cuisine mala celkom dobru onu, impression.
Z Trencina sme sa vybrali cestami necestami popod Beckov (ouiiii, tres joli chateau) do Piestan, kde sme dali dalsiu zmrzlinu.
Vecer sme si este pozreli Matrix, lebo este stale na svete doteraz existoval clovek, ktory ten film nevidel :-)
Dnes rano zase odisla do Viedne, ale dufam, ze este bude nejaky revoir.