...whatever...

Nous n’avons pas seulement des armes. Mais le diable marche avec nous.

Min stan

posted by: AIF at 22:12 | link | comments (2) |

3. Epic Failure aka vedlajsie ucinky reklamy / Bonus

pri spiatocnej ceste mam skvely napad, ked uz sme v Nachode a Polsko je pol kilometra daleko, podme len tak do najblizsieho mesta a spat. Ved je Schengen, no problemo.

Problemo naznacili dvaja typci v uniformach Straz Pogranyczna, ktori si nas na hranici odchytili, postavili nas do vedlajsieho pruhu a nechali cakat.

Zhabali nam obcianske, asi 10 min niekam telefonovali a az potom nas pustili do Rzeczpospolity.

Pszia krew!

posted by: AIF at 16:51 | link | comments (2) |
na ceste

2. Epic Failure aka vedlajsie ucinky reklamy / Epilog

Vecer odbiehame do Broumova.

Sudety ma vzdy fascinovali a tato broumovska cast nie je vynimkou. Sudety su najponurejsi kraj, ako keby nad nimi neustale visela popolova hmla, nieco ako Silent Hill. Stare, krasne domy, z ktorych citit nestastie a prazdnotu, tazka a nizka obloha, vsetko ma cierny nadych.

Sudety su Zapadna Virginia, kde sa odohravaju vsetky dobre horory.

V Broumove aka Braunau nevieme najst centrum. Prechadzame okolo fabriky Veba. Za nou su sklady Veba. Vidime dlhu budovu, s napisom Veba. V pozadi blika napis hotel; vola sa Veba.

Mesto je vymrete. Obcas sa po ceste mihne par Romov; na hlavnom namesti sa poflakuje zopar jedincov miestnej mladeze. Stmieva sa a chlad len prispieva k ponurej atmosfere.

Nad mestom sa tyci obrovsky benediktinsky klastor.

Nedaleko,...

...hlboko v Adrspasskych skalach sa pomedzi horniny prediera voda... Toma Natura

Prudko zastavujeme v minidedinke tesne pred Polici nad Metuji. Motorest, kde chceme jest, je plny; po nasom vstupe do dveri vrava stichne a vsetci na nas podmracene a zvedavo pozeraju.

Zdrhame.

Casnicka nas zastavuje na polceste k autu a posiela nas do vedlajsej vinarne, kde nam spravia jedlo. Je uplne prazdna, len po stole lezie chrobak a neodbytne sa snazi vliezt na mna. Odhadzujem ho, no po chvili je tu zase. Tento scenar sa opakuje niekolkokrat.

Zakladatel dediny bol namornik, priviedol si manzelku odniekal z Polynezie. Vsetci obyvatelia su nezvykle mlkvi, maju vsak zaspicatene zuby, rovnake, ako krasna Polynezanka na obraze, visiacom nad barom. Pozeram sa z okna. V odraze na okne na druhej strane vidim napis, ktory sa rozsvietil na vedlajsom motoreste: Dnes vecer opekane maso.

Alebo nie, to je vlastne uplne iny pribeh. Tento pribeh je o inom.

...hlboko v Adrspasskych skalach vyviera voda, ktorej tichy sepot rozprava pribeh o Tome Nature.


Na druhy den dostavame v Boude ranajky - par krajcov chleba, zohriatych v mikrovlnke, niekolko tenulinkych platkov salamu, syr a psov s mackami, tmoliacimi sa popod nohy.

Odchadzame  do Teplice nad Metuji (Wekelsdorf), kde je vchod do skal. Vonku je teplo, tak ideme celkom nalahko.

V skalach zazivam turisticky  sok: cely cas som si myslel, ze to bude prechadzka po rovine a ono to je stale do kopca. Lezieme aj na skalny hrad Strmen, ktory je taky strmy, ze sa nan lezie takmer kolmymi rebrikmi.

Prechadzame  skalnym mestom, cez skalne udolie a popod majestatne skalne utvary. Nanestastie v tej najkrajsej casti zacali hniezdit nejake skorovyhynute sokoly, tak nas tam nepustili.

Prechadzame cez Sibir, co je cast skal, kde je taka zima, ze je tam cely rok sneh, aj cez udolie, kde je teplo ako tu na juhu.

Po prejdeni pathodinoveho 15 km okruhu som zacinam tusit krutu pravdu.

...hlboko v Adrspasskych, nie v Teplickych skalach vyviera pramen cirej a cistej vody Toma Natura.

Teplicke skaly a Adrspasske skaly su sice sucastou jedneho utvaru, ale nie je to to iste.

Moje podozrenie sa potvrdzuje po prezreti mapy pred vstupom do arealu. Definitivne je jasne, ked prechadzame cez Adrspach. Z cesty vidno vchod do Adrspasskych skal a obrovsku reklamu Tomy Natury v nadzivotnej velkosti.

Mission not accomplished.

Mission failed.

Access denied.

Game over.

...hlboko v Adrspasskych skalach sa ticho smeje bublajuci pramienok

posted by: AIF at 16:44 | link | comments (2) |
na ceste

1. Epic Failure aka vedlajsie ucinky reklamy / Prolog

tl; dr


"Hlboko v Adrspasskych skalach vyviera pramen cirej vody. Bla bla bla, Toma Natura."

Tuto reklamu kedysi davali v kine pred kazdym filmom, naco som vzdy pohodil bradou smerom k platnu a zahlasil: tam sa raz pojdeme pozriet.

Pre istotu som si uz davno pozrel, kde ten Adrspach vlastne je a zistil som, ze je uplne mimo vsetkeho, kam by som kedy mohol ist.

V sobotu rano ale len tak bookujem pekny lacny hotel v malej dedinke a uz sedime v Masi a smerujeme k ceskej hranici. Vyzbrojeni sme flaskou Tomy Natury Plus grapefruit + pomelo.

Do Brna ideme po starej ceste z Holica, aby sme nemuseli kupovat dialnicnu nalepku.  GPS nas smeruje najkratsou moznou cestou, cez Svitavy na sever.

... medzitym hlboko v Adrspasskych skalach stale vyviera pramen cirej vody.

Problem je, ze Brna je smerom na Svitavy asi 10 km cesty pre motorove vozidla - neplatenej. V tej rychlosti a snahe vyhnut sa platenej ceste ale na GPS pocas jazdy vypiname dialnice.

Nejakym riadenim osudu vsak vypiname asi aj cesty prvej triedy a mam podozrenie, ze aj druhej triedy.

Ked sa vynarame niekde v Novom Meste na Morave, zacinam tusit, ze sme uplne inde, nez by sme mali byt.    Zlovestne ticho a prazdnotu ciest tematicky doplna strasidelny zamok uprostred Nicoho, na ktoreho hradbach sedi troll a zerie cloveka.

... a hlboko v Adrspasskych skalach na nas caka pramen Tomy Natury

Este skor sa vsak musime prebojovat Vysocinou, uzkymi cestami  plnymi vymolov cez malebne dedinky a huste lesy, posiate chatkami a rekreacnymi oblastami. Premavka hustne, aby v tych najciernejsich lesoch opat uplne stichla.

Dediny maju cudesne nazvy; v Kroune je par domov a nadherny kostol.

Obchadzame zrucaniny, je ich tu neurekom.

Hrad Kosumberk ma svoje caro: je po ceste a da sa dostat autom az k nemu. Po ceste bludime; miestni zrejme prvy raz vidia auto zo SK znackou, pretoze nas vsade sprevadzaju zacudovane pohlady.

Cesta skaredne. Prechadzame oblastou, v ktorej nie je vacsieho mesta. Po deravych cestach a cez zamracene dediny sa blizime k prvemu cielu nasej cesty. Okolo slovenskej Skalice, popri moravskej Skalici prichadzame do Ceskej Skalice.

...hlboko v Adrspasskych skalach zatial potichu zurci cira, pramenita Toma Natura

Babiccino udoli je miesto, kde sa odohravala Nemcovej Babicka, celkom prekvapujuco.  Mlyn, Stare Belidlo, Viktorcin splav a dalsie miesta su zname vsetkym, ktori Babicku citali alebo videli film. Su zname aj mne, hoci som to nevydrzal docitat do konca. Ale bol som tu pred mesiacom.

Platime 10 Kc za zachod, kedze nie sme hostami tamojsej obcerstvovne; nasledne sa nimi proti vsetkej logike stavame a obcerstvujeme sa.

Z Ceskej Skalice nemame kam ist.

Ceska Metuje, kde zlozime hlavu na noc, neexistuje. Aspon nie na automape a gepeso nas posiela divnym smerom, stale trvajuc na cestach tretej triedy. Matne si pamatam z googlu najblizsie velke mesto, bludime k nemu cez naznaky skal. Ani tam vsak nie je ziadna smerova tabula. Vydame sa na polnu cestu, ktorou nas posiela zensky hlas z gepesa a po piatich nekonecnych minutach sa vraciame v case do druhej polovice predminuleho storocia.

...hlboko v Adrspasskych skalach sa po starocia vynara cista pramenita Toma Natura

Hotel Bouda bol skor bouda ako hotel.

Vchadzame dnu. Z restauracie vybieha cierny kocur, preplieta sa nam medzi nohami a mizne vonku. Srdecna majitelka nam ukazuje nasu izbu a ako bonus spolocne sprchy a zachody na chodbe.

Cas sa v Boude zastavil

Steny su pokryte "vtipnymi" tabulkami typu Pivni pomoc, Ranni ptace bez lahvace nikam nedoskace a podobne. Mohutny chlapik s krakonosovskou bielou bradou po cely cas sedi pri stole pri vycape.

Nasa izba je vyzdobena zvieracimi kozami a lebkami. Nad hlavou postele visi obraz hluchana, oproti gobelin s jelenom v ruji. Skrine su starozitne; na stene tikaju mini kukuckove hodiny bez kukucky, na nocnych stolikoch okrem obrovskych starych budikov strazia spanok plechove podobizne Franza Jozefa a Sissi s napismi v taliancine.

Internetova stranka hotela hlasi, ze na izbe je televizor; je - starucky CB Merkur.

Hlavnou ficuriou hotela Bouda ale je zima. Hotel stoji pod kopcom, pod nim v udoli tecie riecka - asi Metuje - a oproti nej stoji dalsi kopec. Dosledkom toho je v udoli stale tma a zima.

...hlboko v Adrspasskych skalach je tma a zima a hlboko pod zemou bubla Toma Natura

posted by: AIF at 15:41 | link | comments |
na ceste

(Ne)prisla postou previazana skatulka

Zaciatkom roka, konkretne 3. januara, som si za svoje naskrabane FPP body objednal jeden pekny kus merchandise.

Long story short, dodnes ho nemam.

V notifikacnom maili som dostal trackovaci kod, ktorym som mohol sledovat postup zasielky do mojej schranky.

Prve dva tyzdne stranka nefungovala, potom som zistil, kde je chyba a dalsi mesiac som pozeral na status In progress.


Po case som zacal nadobudat pochybnost, ci je vsetko v poriadku. Prepracoval som sa zakernostami tej trackovacej stranky az som sa cez linky, skryte kade tade, dostal k detailnemu popisu cesty zasielky.

Parcel sent back to sender, dozvedel som sa, z dovodu nespravnej adresy. Ktora bola mimochodom spravna.

Napisal som teda odosielatelovi co je vo veci a ten mi balicek preposlal. Pouceny, sledoval som jeho cestu, ako sa 5 dni mota na Slovensku a je vrateny do madarskeho skladu.

Odosielatel mi poradil skontaktovat priamo kuriersku sluzbu. Zistil som, ze mi udajne dorucili zasielku 5x a nikdy som nebol doma. Minimalne dvakrat som vsak doma urcite bol a okrem toho mi nenechali ani oznamenie v schranke.

Uz to zacina byt dlhe, ale take je aj moje cakanie. Zavolal som do slovenskej pobocky. Tam mi povedali, ze URCITE som doma nebol a ze URCITE mi nechali vyrozumenie. BS. A ze s tym uz nic nemozu urobit, lebo uz je to v Madarsku.

Volal som do Madarska. Tam mi dali ine cislo, na ktorom mi dali ine cislo, na ktorom mi dali ine cislo, kde mi povedali, ze zasielku sice maju v sklade, ale uz ju nemozu poslat naspat na SK, lebo ju musia poslat odosielatelovi do Anglicka.

Napisal som odosielatelovi, nech mi ju teda posle este raz, tentoraz do prace.

Teraz pozeram do kalendara. Malo by to prist niekedy v tyzdni od 20. aprila.

Presne v ten tyzden, ked som mimo SK.



PS> a pri tej prilezitosti sa neda nespomenut, ze v oktobri som si cez Fetiaka objednal cez rychly a zarucene spolahlivy eBay baterku do notebooku. Kde sa ta tula, to mi je dodnes zahadou.

posted by: AIF at 10:26 | link | comments (4) |

Template by motime.com  &  AIF  |   image credit: www.havanaclub.cz